# Najpamätnejšie verše Miguela Hernándeza (s jeho básňou)

„Spoločník duše, spoločník“, „V kolíske hladu bolo moje dieťa“ a „Vietry mesta ma odnášajú“: verše Miguela Hernándeza, ktoré sa najčastejšie recitujú, od Elégie po Ramóna Sijého a Blesk, ktorý neprestáva až po Uspávanky cibule napísanej vo väzení, každá so svojou básňou.

- 34 hlasov · Počet položiek: 13
- 21. 11. 2020 · camila sepúlveda
- https://even.best/sk/l/5149/najpamatnejsie-verse-miguela-hernandeza-s-jeho-basnou

## Najlepšie 13

1. **Že sa musíme o mnohých veciach rozprávať, / spriaznená duša, spriaznená duša.** (3 · ▲3 ▼0) — "Elégia pre Ramóna Sijého" vo filme Lúč, ktorý neprestáva (1936).
2. **Vetry z mesta ma nesú, / vetry z mesta ma ťahajú.** (2 · ▲3 ▼1) — „Vetry mesta ma nesú“, vo filme Vietor mesta (1937).
3. **Za slobodu krvácam, bojujem, žijem.** (2 · ▲3 ▼1) — "Ten ranený", v The man stalks (1939).
4. **Idem od srdca k svojim záležitostiam.** (2 · ▲3 ▼1) — "Elégia pre Ramóna Sijého" vo filme Lúč, ktorý neprestáva (1936).
5. **Vrátiš sa do mojej záhrady a môj figovník: / po vysokom lešení kvetov / tvoja úľová duša bude vtákom.** (1 · ▲2 ▼1) — "Elégia pre Ramóna Sijého" vo filme Lúč, ktorý neprestáva (1936).
6. **V kolíske hladu / bolo moje dieťa. / Cibuľovou krvou / dojčila.** (1 · ▲2 ▼1) — "Cibuľové uspávanky" (1939), napísané vo väzení.
7. **Prišiel s tromi ranami: / tou lásky, / tej smrti, / tej života.** (1 · ▲2 ▼1) — "Prišiel s tromi ranami", v Spevnníku a baladách absencií (1938-1941).
8. **Som vysoký od pohľadu na palmy, / hrubý od života s horami...** (1 · ▲2 ▼1) — "Píšťalka na dedine", v Blesk, ktorý neprestáva (1936).
9. **Vymaľované, nie prázdne: / môj dom je vymaľovaný / farbou veľkých / vášní a nešťastí.** (1 · ▲1 ▼0) — "Posledná pieseň" v The Man Stalks (1939).
10. **Niekoľko drinkov je život / a jeden drink je smrť.** (1 · ▲1 ▼0) — "Sediac na mŕtvych" vo Viento del pueblo (1937).
11. **Smutné vojny / ak spoločnosť nie je láska.** (0 · ▲1 ▼1) — "Smutné vojny", v Spevnníku a balady absencií (1938-1941).
12. **Temné smútkom, skoro temné, / lebo smútok sa rozmazáva, keď vybuchne, / kde nie som, niet človeka viac zarmúteného ako ktorýkoľvek iný.** (0 · ▲1 ▼1) — "Tieň so smútkom, takmer temný", v Lúč, ktorý neprestáva (1936).
13. **Smej sa toľko, / že v mojej duši, keď ťa počujem / zapĺňa priestor.** (-1 · ▲0 ▼1) — "Cibuľové uspávanky" (1939), napísané vo väzení.

Ako je tento rebríček usporiadaný? Podľa hlasovania ľudí: každé ▲ pridá bod a každé ▼ jeden uberie. Ktokoľvek môže hlasovať a doplniť, čo chýba.