Najznámejšie verše piesní Georgesa Brassena
3 najlepšie podľa 270 hlasov od ľudí: Zaľúbenci, ktorí sa bozkávajú na verejných lavičkách, / Verejné lavičky, verejné lavičky · Ale dobrí ľudia nemajú radi, keď ideme inou cestou ako oni · Pozor na gorilu!. (Aktualizované 29. 12. 2021.)
Od „La Mauvaise Réputation“ po „Copains d'abord“ a „Prosba o pochovanie na pláži Sète“: verše Georgesa Brassena (1921 – 1981), ktoré každý pozná vo Francúzsku, s piesňou a rokom vydania.
Automaticky preložené (originál v jazyku Français). Pozrite si originál
Najlepšie 11
-
1
Zaľúbenci, ktorí sa bozkávajú na verejných lavičkách, / Verejné lavičky, verejné lavičky
Pieseň „Milovníci verejných lavíc“ (1953).
-
2
Ale dobrí ľudia nemajú radi, keď ideme inou cestou ako oni
Pieseň „La Mauvaise Reputation“ (1952).
-
3
Pozor na gorilu!
Pieseň „Gorila“ (1952).
-
4
Úbohý Martin, bieda bieda, / Kopať zem, kopať čas!
Pieseň „Pauvre Martin“ (1953).
-
5
Na čase nezáleží, / Keď si hlúpy, si hlúpy
Pieseň „Time Matters“ (1961).
-
6
Vedľa môjho stromu, / žil som šťastne
Pieseň „Pri mojom strome“ (1955).
-
7
Nie, to nebola plť / z Medúzy, táto loď
Pieseň „Les Copains d’abord“ (1964).
-
8
Táto pieseň je tvoja, / Ty Auvergne, ktorý bez obradu / dal mi štyri kusy dreva / Keď v mojom živote bola zima
Pieseň „Pieseň pre Auvergnat“ (1954).
-
9
Je príliš veľa pýtať sa: na mojom malom pozemku, / Prosím, zasaďte druh borovice
Pieseň „Beg to be pochovaný na pláži Sète“ (1966).
-
10
Zomrieť pre nápady, dobre, ale pomalá smrť
Pieseň „Dying for Ideas“ (1972).
-
11
Mám tú česť / nepožiadať ťa o ruku
Pieseň „The Non-Proposal“ (1966).
Ako je tento rebríček usporiadaný? Podľa hlasovania ľudí: každé ▲ pridá bod a každé ▼ jeden uberie. Ktokoľvek môže hlasovať a doplniť, čo chýba.
Chýba niečo?
Komentáre (9)
Ak chcete komentovať, prihláste sa
« Mourir pour des idées, d'accord, mais de mort lente » : on devrait l'apprendre à l'école, celle-là.
Les Copains d'abord en dernier de la soirée, c'est obligatoire chez nous.
La Non-Demande en mariage est sous-estimée. C'est la plus belle chanson d'amour qui refuse le mariage.
Chanson pour l'Auvergnat, ça me fout les larmes aux yeux à chaque fois. Rien que la voix et la guitare.
Il manque « Les Passantes », non ?
Les Passantes, c'est un poème d'Antoine Pol, Brassens l'a juste mis en musique. Pareil pour « Il n'y a pas d'amour heureux » d'Aragon.
Mon grand-père connaissait Le Gorille par cœur et le chantait à tous les repas de famille, au grand désespoir de ma grand-mère.
« Quand on est con, on est con »… Rien à ajouter, c'est toujours d'actualité.
La Supplique, c'est ma préférée. Je l'ai fait passer à l'enterrement de mon père, qui était de Sète. Tout le monde chantait à la fin.