Najznámejšie verše a frázy Federica Garcíu Lorcu
3 najlepšie podľa 90 hlasov od ľudí: Plač začína / gitary. · Nechcem to vidieť! · Ak zomriem, nechám balkón otvorený.. (Aktualizované 20. 7. 2019.)
Lorcove verše, ktoré pozná naspamäť polovica sveta, od Cigánskych balád až po Dom Bernardy Alby, každá má svoju knihu alebo dielo.
Automaticky preložené (originál v jazyku Español). Pozrite si originál
Najlepšie 12
-
1
Plač začína / gitary.
"Gitara" v Poema del cante jondo (1931).
-
2
Nechcem to vidieť!
"Preliatá krv", druhá časť Llanto od Ignacia Sáncheza Mejíasa (1935).
-
3
Ak zomriem, nechám balkón otvorený.
"Zbohom", v piesňach (1927).
-
4
Narodiť sa bude dlho, ak sa narodí, / Andalúzčan taký jasný, taký bohatý na dobrodružstvo.
Zatvorenie Llanta od Ignacia Sáncheza Mejíasa (1935).
-
5
Cordova. / Ďaleko a sám.
"Pieseň jazdca", v piesňach (1927).
-
6
Zelená, milujem ťa zelená. / Veterná zelená. Zelené konáre.
Začiatok „somnambulistickej romancie“ v cigánskych baladách (1928).
-
7
O piatej poobede.
Zbor "The fuck and the death" v Llanto od Ignacia Sáncheza Mejíasa (1935).
-
8
Mesiac prišiel do vyhne / so svojím tuberózovým ruchom.
"Romantika mesiaca, mesiaca", báseň, ktorá otvára Romancero cigán (1928).
-
9
Ticho, povedal som! Ticho!
Bernardine príkazy svojim dcéram v Dome Bernardy Alby (1936).
-
10
Úsvit New Yorku má / štyri stĺpy bahna.
"Aurora", v Poet v New Yorku (vydané v roku 1940).
-
11
Najstrašnejší zo všetkých pocitov je pocit mŕtvej nádeje.
Doña Rosita mládenec (1935).
-
12
Divadlo je poézia, ktorá opúšťa knihu a stáva sa človekom.
Z rozhovoru z roku 1936 o jeho myšlienke divadla.
Ako je tento rebríček usporiadaný? Podľa hlasovania ľudí: každé ▲ pridá bod a každé ▼ jeden uberie. Ktokoľvek môže hlasovať a doplniť, čo chýba.
Chýba niečo?
Komentáre (9)
Ak chcete komentovať, prihláste sa
«A las cinco de la tarde», se me pone la piel de gallina.
Faltan cosas de Bodas de sangre y de Yerma, no todo es poesía.
Lo de «Si muero, dejad el balcón abierto» es precioso.
Córdoba, lejana y sola... qué belleza.
En el instituto nos hicieron aprender el Romance sonámbulo de memoria, aún me acuerdo.
Bonita selección.
«Verde que te quiero verde», la sabe toda España.
Lorca es el poeta más grande de nuestra lengua, y lo mataron.
El Llanto por Ignacio Sánchez Mejías me pone los pelos de punta.