Najpamätnejšie verše Miguela Hernándeza (s jeho básňou)
3 najlepšie podľa 34 hlasov od ľudí: Že sa musíme o mnohých veciach rozprávať, / spriaznená duša, spriaznená duša. · Vetry z mesta ma nesú, / vetry z mesta ma ťahajú. · Za slobodu krvácam, bojujem, žijem.. (Aktualizované 21. 11. 2020.)
„Spoločník duše, spoločník“, „V kolíske hladu bolo moje dieťa“ a „Vietry mesta ma odnášajú“: verše Miguela Hernándeza, ktoré sa najčastejšie recitujú, od Elégie po Ramóna Sijého a Blesk, ktorý neprestáva až po Uspávanky cibule napísanej vo väzení, každá so svojou básňou.
Automaticky preložené (originál v jazyku Español). Pozrite si originál
Najlepšie 13
-
1
Že sa musíme o mnohých veciach rozprávať, / spriaznená duša, spriaznená duša.
"Elégia pre Ramóna Sijého" vo filme Lúč, ktorý neprestáva (1936).
-
2
Vetry z mesta ma nesú, / vetry z mesta ma ťahajú.
„Vetry mesta ma nesú“, vo filme Vietor mesta (1937).
-
3
Za slobodu krvácam, bojujem, žijem.
"Ten ranený", v The man stalks (1939).
-
4
Idem od srdca k svojim záležitostiam.
"Elégia pre Ramóna Sijého" vo filme Lúč, ktorý neprestáva (1936).
-
5
Vrátiš sa do mojej záhrady a môj figovník: / po vysokom lešení kvetov / tvoja úľová duša bude vtákom.
"Elégia pre Ramóna Sijého" vo filme Lúč, ktorý neprestáva (1936).
-
6
V kolíske hladu / bolo moje dieťa. / Cibuľovou krvou / dojčila.
"Cibuľové uspávanky" (1939), napísané vo väzení.
-
7
Prišiel s tromi ranami: / tou lásky, / tej smrti, / tej života.
"Prišiel s tromi ranami", v Spevnníku a baladách absencií (1938-1941).
-
8
Som vysoký od pohľadu na palmy, / hrubý od života s horami...
"Píšťalka na dedine", v Blesk, ktorý neprestáva (1936).
-
9
Vymaľované, nie prázdne: / môj dom je vymaľovaný / farbou veľkých / vášní a nešťastí.
"Posledná pieseň" v The Man Stalks (1939).
-
10
Niekoľko drinkov je život / a jeden drink je smrť.
"Sediac na mŕtvych" vo Viento del pueblo (1937).
-
11
Smutné vojny / ak spoločnosť nie je láska.
"Smutné vojny", v Spevnníku a balady absencií (1938-1941).
-
12
Temné smútkom, skoro temné, / lebo smútok sa rozmazáva, keď vybuchne, / kde nie som, niet človeka viac zarmúteného ako ktorýkoľvek iný.
"Tieň so smútkom, takmer temný", v Lúč, ktorý neprestáva (1936).
-
13
Smej sa toľko, / že v mojej duši, keď ťa počujem / zapĺňa priestor.
"Cibuľové uspávanky" (1939), napísané vo väzení.
Ako je tento rebríček usporiadaný? Podľa hlasovania ľudí: každé ▲ pridá bod a každé ▼ jeden uberie. Ktokoľvek môže hlasovať a doplniť, čo chýba.
Chýba niečo?
Komentáre (0)
Ak chcete komentovať, prihláste sa
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý!